16±1

Autor: Daniel Vrabeľ | 17.1.2011 o 9:05 | (upravené 17.1.2011 o 9:46) Karma článku: 15,05 | Prečítané:  1007x

Roztrhlo sa tu vrece s článkami, ktoré píšu zdravotníci. Opisujú v nich svoju obetu pre zdravotnícku a ošetrovateľskú prácu. Je to pozitívum, ktoré laickej verejnosti osvetlí ich neľahké zamestnanie. Bez otáľania je nutné vyjadriť uznanie a obdiv k práci a samotnému výkonu, ktorý podávajú tí čo ju vykonávajú dobre.

Aj nedávno som čítal článok, kde už titulok naznačoval, ako veľmi sú zdravotné sestry pri pacientoch vo vážnom stave, preťažené i to, ako málo je tých, ktorí sa snažia spolu s nimi zabojovať za lepšie pracovné podmienky. Blog sa nesie v tom duchu, že „Jedna(zdravotná sestra) za šestnásť ± 1 (pacient) a šestnásť pacientov ±1, za jednu nevládze(kričať)“, z čoho vyplynulo, že jedna zdravotná sestra je na 16 -násť ±1 pacient zo zákona málo. A tak sa teda samozvane rozhodla apelovať za pacientov a spolu s pacientmi (asi aj za seba), v blogu, ktorý som tak zložito dekódoval :-)

Čo by však pomohlo, keby som ja ako pacient, kričal a písal za zdr sestry? Bolo toho popísaného zo strany tých (pacientov) čo ešte ako tak „vládzu“ málo? Čomu to pomohlo, keď to kdesi stále stagnuje? NIČOMU! A vôbec prečo by chudák pacient mal kričať za zdr. sestry? Nemajú azda svoj rozum, vzdelanie a organizácie? Pacient (pokiaľ je pri zmysloch) nemá čo vykrikovať za seba ani za nikoho nikdy! V nemocnici ani inde. Niekto niečo v zariadení zanedbal, bol arogantný, agresívny, neľudský? Treba zdokumentovať a vydať svedectvo. Každý má právo na odchod, že hrozí smrť, zhoršenie stavu ? S tým treba počítať a to vždy. Riziko je tam stále. Lekári a ostatní sú tam od toho, aby to posúdili a ostatní tam idú lebo veria, že to posúdia dobre, nie preto, aby sa hádali, ako blazni na trhu či v krčme, a tu úloha (pacienta) ako bojovníka končí. A presne to isté platí aj o zdravotníkoch, tí tiež nemajú čo vybľakovať a keď sa im niečo nepáči, majú právo odísť, Že by došlo k skupinovým odchodom, ohrozeniu zdravia pacientov? Nuž, žiaľ aj s týmto treba počítať. Dobrá zdravotnícka a ošetrovateľská starostlivosť sa nedá vymáhať nejakým vykrikovaním, vypisovaním, či extrémnym platovým zvýhodnením. Takýmto morálnym sitom musí prejsť každý, kto má čo do činenia s utrpením spôsobeným stratou či narušením zdravia, a to tak samotný chorí ako aj zdravotníci. Pokiaľ sa to neudeje, nebude stačiť ani tisíc za jednu a jedna (Matka Tereza) za tisíc, aby sa to pohlo. Pričom je načase zvážiť otvorenie otázok okolo eutanázie.

Vrátim sa však k článku, že 1 za 16±1 a opačne nič nezmôžu. Lekári a zdravotné sestry by si mali vybaviť problém v prvom rade sami medzi sebou. Zdravotná sestra (nazvem ju L.) mnohokrát píše o tom v akom zúboženom stave im vozia ľudí z iných zariadení, ako kruto sa k nim správajú...No lenže sú to také isté zdravotné sestry, ako ona alebo nie ? Fajn, slabé platy, nekonečne porovnávanie zahraničia a SR, ja som presvedčený (aj z vlastných skúseností) že keď zdr. sestra, ošetrovateľ, sanitár, lekár, zanedbáva svoju robotu tu na Slovensku, je isté, že ju bude zanedbávať hoci bude pracovať niekde na Bahamách, a ani x násobok slovenského platu tomu nezabráni (možno oddiali ale nezabráni). Vyhrážky odchodom a podobne sú už trápne a dosť sa čudujem, že ziskuchtivcov, ktorí dali v ČR hromadne výpovede niekde v Nemecku prijali, lebo takto sa pomyselná latka posúva veľmi nízko. Takže v prvom rade, treba si vyriešiť problémy u vás, kto za, koho, za čo, s kým bojovať. Na príklade z CR si treba uvedomiť, že tí lekári nebojovali za českých pacientov za český národ a jeho zdravie a kvalitu života, ale prosto za to, aby si namastili svoje vlastne bruchá!

Teraz odkaz priamo pisateľke článku L: Myslíš si, že sériové opisovanie pocikaných a pokakaných pacientov, ich zasmradených postelí... lapanie po dychu, kŕmenie, opakujúci sa podrobný opis jedných a tých istých zdravotníckych úkonov ako v nejakom treťotriednom nemocničnom seriáli, niekoho zaujíma? Respektíve niekomu/niečomu pomôže? Zdravotníci vedia o čo ide, pacienti, ktorí sú pri zmysloch tiež, ti ostatní až veľmi dobre a majú pekelný strach z toho, že by dopadli takto. Takže načo? Aby bolo čo písať? Alebo na vyvolanie súcitu s tebou či tými nešťastníkmi? Či akási profi sebaľútosť? Ako by si sa cítila Ty, či akákoľvek iná zdravotná sestra, keby som ja, (ako pacient ocitnuvší sa v núdzi vo vašom či inom zariadení) hoci len anonymne no verejne opisoval, vaše telesné cykly, potreby, chute, stavy a podobne? Je bezpodmienečne nutné zatĺkať klince do rakvy v ktorej leží ľudská dôstojnosť ešte žijúcich ľudí?

Mal by sa radikálne zmeniť pohľad a vnímanie utrpenia, a to vo všetkých zložkách spoločnosti, inak to všetko smeruje do pekla. A samozrejme, ako som už spomínal, je nutné oživiť Molocha eutanázie, bez neho to zrejme nepôjde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Šéf Orangeu: Pre roaming môžu zdražieť domáce hovory a dáta

Európska komisia začala pred niekoľkými rokmi tvrdo regulovať ceny roamingu

DOMOV

Bašternákovi pomáha pomalosť prokuratúry, sťahuje sa z vlastných firiem

Zo siedmich prípadov podnikateľa sú živé len tri.

ŠPORT

Sagan pôjde na ďalšej klasike. Minulý rok bol na nej druhý

V jeho sprievodnom tíme sa objavia aj krajania.


Už ste čítali?