Svätý.

Autor: Daniel Vrabeľ | 25.1.2014 o 18:30 | (upravené 25.1.2014 o 20:44) Karma článku: 9,10 | Prečítané:  250x

Teraz uprostred zimy, sa mi v mysli vybavilo jedno júnové ráno z minulého leta. V to ráno ma v polospánku prekvapil telefonát jedného dobrého priateľa. Nebolo to však posledné prekvapenie, ktoré ma v túto slnkom prežiarenú nedeľu čakalo.

Nestihol som dopiť ranný čajík a priateľ zakrátko zvonil pri dverách - došiel presne načas. O chvíľku sme svižne ukrajovali zo 130 kilometrovej trasy na východ, k tajným, skrytým malebným miestam, kde sa minulosť stretá s prítomnosťou. Žoviálny rozhovor nám „skrátil“ cestu do cieľa, tam odkiaľ ma „nebezpečná“ ostraha Stariny vyhodila pred 3 rokmi. Vstup na odpustovú akciu bol síce voľný, no stále vo mne rezonoval onen nepríjemný zážitok a obava, že budem považovaný za neželaného votrelca.

Tentoraz išlo všetko hladko, zápis, kamarátske pozdravy ma odzbrojili. Auto sa ticho dokotúľalo k práve sa začínajúcej omši, zdalo by sa, že pre nás už nezostalo voľné miesto. Priateľ Martin neváhal a popohnal auto na „rezervované“ miesto odkiaľ, som mohol naplno precítiť duchovnú atmosféru. Bolo to prvý krát v živote, keď som sa mohol zúčastniť omše sediac v aute. Okolitá príroda nad Starinou dýchala júnovou novotou, a nad tým všetkým sa niesol spontánny nádherný hlahol náboženských piesní. Nebol to zocvičený spev, aký poznáme z kostolov, kde sú veriaci akoby umlčaní a porekričaní nejakým zborom. Bolo to prirodzené, nestrojené, úprimné vyznanie veriaceho ľudu a dala sa tu jasne poznať sila čistej viery.

Nefascinovala ma len duchovná atmosféra, ktorá presycovala okolie, ale aj pocit, že som sa znenazdajky stal súčasťou jednej veľkej rodiny ľudí, ktorých spája neutíchajúca úcta a láska k svojmu domovu - tak vzácna i opomínaná v dnešnej dobe. Omša sa pomaly končila, veriaci rodáci sa začali pomaly rozchádzať alebo sa zberali vychutnať si pripravené posedenie s ľudovkou.

Ale tu zrazu prišlo posledné a najväčšie prekvapenie, ktoré ma na tomto mieste čakalo. K môjmu autu, kráčal v jednoduchej kňazskej sutane nenápadný muž, človek, ktorého som už dávno chcel spoznať osobne - bol ním Košický Exarcha Mons. Milan Chautur.

Neprišiel ku mne, s autoritatívnym honorom Biskupa skláňajúceho sa k úbohému mrzákovi. Podišiel ku mne, ako človek k človeku, aby ma ľudsky pozdravil, povzbudil i požehnal. Skúmal som jeho tvár, pohľad a slová, ale márne, po maske tam nebolo ani stopy.

Pristúpil ku mne s úctou k utrpeniu, v tej chvíli som hĺbke duše pochopil čo činí svätých ľudí svätými. Tento svätý o svojej svätosti nepresviedča ľudí, ligotavým pozláteným ústrojom, mnohopočetným sprievodom, nablýskanou limuzínou, ale tým, že ostáva človekom, priateľom a kňazom zdieľajúcim ľudský povzdych. Kiež by ich medzi nami bolo viac, pretože len takíto svätí dokážu dať nádej aj tým, ktorí sa ocitajú v zabudnutí.

Záverom chcem za toto ale aj iné prekvapenia v minulom roku poďakovať svojmu najlepšiemu priateľovi Martinovi, ktorý, ako jeden z mála mení svoje slová v činy. Ďakujem Vám.:)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico na sneme opäť útočil aj na médiá

Vo funkcii podpredsedov skončia Dušan Čaplovič a Pavol Paška.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

EKONOMIKA

RegioJet skracuje svoje vlaky do Košíc, na prevádzku má málo vozňov

Jazdiť bude len so siedmimi vozňami.


Už ste čítali?