16±1

Autor: Daniel Vrabeľ | 17.1.2011 o 9:05 | (upravené 17.1.2011 o 9:46) Karma článku: 15,05 | Prečítané:  994x

Roztrhlo sa tu vrece s článkami, ktoré píšu zdravotníci. Opisujú v nich svoju obetu pre zdravotnícku a ošetrovateľskú prácu. Je to pozitívum, ktoré laickej verejnosti osvetlí ich neľahké zamestnanie. Bez otáľania je nutné vyjadriť uznanie a obdiv k práci a samotnému výkonu, ktorý podávajú tí čo ju vykonávajú dobre.

Aj nedávno som čítal článok, kde už titulok naznačoval, ako veľmi sú zdravotné sestry pri pacientoch vo vážnom stave, preťažené i to, ako málo je tých, ktorí sa snažia spolu s nimi zabojovať za lepšie pracovné podmienky. Blog sa nesie v tom duchu, že „Jedna(zdravotná sestra) za šestnásť ± 1 (pacient) a šestnásť pacientov ±1, za jednu nevládze(kričať)“, z čoho vyplynulo, že jedna zdravotná sestra je na 16 -násť ±1 pacient zo zákona málo. A tak sa teda samozvane rozhodla apelovať za pacientov a spolu s pacientmi (asi aj za seba), v blogu, ktorý som tak zložito dekódoval :-)

Čo by však pomohlo, keby som ja ako pacient, kričal a písal za zdr sestry? Bolo toho popísaného zo strany tých (pacientov) čo ešte ako tak „vládzu“ málo? Čomu to pomohlo, keď to kdesi stále stagnuje? NIČOMU! A vôbec prečo by chudák pacient mal kričať za zdr. sestry? Nemajú azda svoj rozum, vzdelanie a organizácie? Pacient (pokiaľ je pri zmysloch) nemá čo vykrikovať za seba ani za nikoho nikdy! V nemocnici ani inde. Niekto niečo v zariadení zanedbal, bol arogantný, agresívny, neľudský? Treba zdokumentovať a vydať svedectvo. Každý má právo na odchod, že hrozí smrť, zhoršenie stavu ? S tým treba počítať a to vždy. Riziko je tam stále. Lekári a ostatní sú tam od toho, aby to posúdili a ostatní tam idú lebo veria, že to posúdia dobre, nie preto, aby sa hádali, ako blazni na trhu či v krčme, a tu úloha (pacienta) ako bojovníka končí. A presne to isté platí aj o zdravotníkoch, tí tiež nemajú čo vybľakovať a keď sa im niečo nepáči, majú právo odísť, Že by došlo k skupinovým odchodom, ohrozeniu zdravia pacientov? Nuž, žiaľ aj s týmto treba počítať. Dobrá zdravotnícka a ošetrovateľská starostlivosť sa nedá vymáhať nejakým vykrikovaním, vypisovaním, či extrémnym platovým zvýhodnením. Takýmto morálnym sitom musí prejsť každý, kto má čo do činenia s utrpením spôsobeným stratou či narušením zdravia, a to tak samotný chorí ako aj zdravotníci. Pokiaľ sa to neudeje, nebude stačiť ani tisíc za jednu a jedna (Matka Tereza) za tisíc, aby sa to pohlo. Pričom je načase zvážiť otvorenie otázok okolo eutanázie.

Vrátim sa však k článku, že 1 za 16±1 a opačne nič nezmôžu. Lekári a zdravotné sestry by si mali vybaviť problém v prvom rade sami medzi sebou. Zdravotná sestra (nazvem ju L.) mnohokrát píše o tom v akom zúboženom stave im vozia ľudí z iných zariadení, ako kruto sa k nim správajú...No lenže sú to také isté zdravotné sestry, ako ona alebo nie ? Fajn, slabé platy, nekonečne porovnávanie zahraničia a SR, ja som presvedčený (aj z vlastných skúseností) že keď zdr. sestra, ošetrovateľ, sanitár, lekár, zanedbáva svoju robotu tu na Slovensku, je isté, že ju bude zanedbávať hoci bude pracovať niekde na Bahamách, a ani x násobok slovenského platu tomu nezabráni (možno oddiali ale nezabráni). Vyhrážky odchodom a podobne sú už trápne a dosť sa čudujem, že ziskuchtivcov, ktorí dali v ČR hromadne výpovede niekde v Nemecku prijali, lebo takto sa pomyselná latka posúva veľmi nízko. Takže v prvom rade, treba si vyriešiť problémy u vás, kto za, koho, za čo, s kým bojovať. Na príklade z CR si treba uvedomiť, že tí lekári nebojovali za českých pacientov za český národ a jeho zdravie a kvalitu života, ale prosto za to, aby si namastili svoje vlastne bruchá!

Teraz odkaz priamo pisateľke článku L: Myslíš si, že sériové opisovanie pocikaných a pokakaných pacientov, ich zasmradených postelí... lapanie po dychu, kŕmenie, opakujúci sa podrobný opis jedných a tých istých zdravotníckych úkonov ako v nejakom treťotriednom nemocničnom seriáli, niekoho zaujíma? Respektíve niekomu/niečomu pomôže? Zdravotníci vedia o čo ide, pacienti, ktorí sú pri zmysloch tiež, ti ostatní až veľmi dobre a majú pekelný strach z toho, že by dopadli takto. Takže načo? Aby bolo čo písať? Alebo na vyvolanie súcitu s tebou či tými nešťastníkmi? Či akási profi sebaľútosť? Ako by si sa cítila Ty, či akákoľvek iná zdravotná sestra, keby som ja, (ako pacient ocitnuvší sa v núdzi vo vašom či inom zariadení) hoci len anonymne no verejne opisoval, vaše telesné cykly, potreby, chute, stavy a podobne? Je bezpodmienečne nutné zatĺkať klince do rakvy v ktorej leží ľudská dôstojnosť ešte žijúcich ľudí?

Mal by sa radikálne zmeniť pohľad a vnímanie utrpenia, a to vo všetkých zložkách spoločnosti, inak to všetko smeruje do pekla. A samozrejme, ako som už spomínal, je nutné oživiť Molocha eutanázie, bez neho to zrejme nepôjde.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Žinčica. Prečo Slováci nepijú najslovenskejší nápoj

Je to náš národný poklad, prvá vec po bryndzových haluškách, ktorou sa definujeme. Koľko Slovákov však v skutočnosti aspoň raz v živote ochutnalo žinčicu?

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status.

PLUS

Hviezdoslavov Kubín bol hrôza, ale pekne zarecitovaná

Zaujíma to po šesťdesiatich rokoch ešte niekoho?


Už ste čítali?